Sústruženie je proces obrábania, pri ktorom rezný nástroj odoberá materiál z rotujúceho obrobku; je to forma sústružníckeho obrábania. Proces sa spolieha na koordináciu medzi rotáciou obrobku a lineárnym alebo krivočiarym pohybom rezného nástroja. Výmenou nástrojov, ako sú vrtáky, vrtáky alebo výstružníky, možno vykonávať aj operácie ako vŕtanie a zahlbovanie. Sústruženie je vhodné na výrobu súčiastok, ako sú hriadele, kotúče a objímky, a dokáže obrábať rotačné povrchy- vrátane vnútorných a vonkajších valcových plôch, koncových plôch, kužeľových plôch a závitov. Na základe presnosti obrábania je proces kategorizovaný na hrubé sústruženie (trieda IT11) a dokončovacie sústruženie (triedy IT10–IT7); Medzi špecializované techniky patrí zrkadlové sústruženie, ktoré dosahuje hodnoty drsnosti povrchu Ra 0,04–0,01 μm, a dekoratívne sústruženie, ktoré vytvára ornamentálne vzory. Medzi hlavné výhody tohto procesu patrí vysoká presnosť polohy, stabilné rezanie, vhodnosť na dokončovanie neželezných{11}}kovov a jednoduchá geometria nástroja.
Evolúcia sústruhu sa začala starodávnym ľudským-zariadením poháňaným človekom. V roku 1797 položil britský inžinier Henry Maudslay základy moderného sústruhu vynájdením vodiaceho-skrutkového{4}}vozňa nástrojov, zatiaľ čo v roku 1845 americký vynálezca Stephen Fitch vyvinul revolverový sústruh, ktorý zdokonalil možnosti automatizácie. Elektromotorické pohony sa rozšírili na začiatku 20. storočia, po čom v 50. rokoch 20. storočia nasledoval vzostup programom{8}}riadenej technológie a v 70. rokoch 20. storočia rýchly rozvoj CNC (Computer Numerical Control) sústruhov, čo všetko prispelo k neustálemu zlepšovaniu presnosti a efektívnosti obrábania.
